[linux] Vyraz ``proprietarny softver''

[Gabriel Gajdos]

Dňa Pi, 2002-12-06 at 09:02, Matus fantomas Uhlar napísal:
> -> Ahoj, asi bude najlepsie pouzit nieco, co je blizke povodnemu vyznamu, 
> teda:
> ->
> -> sukromny alebo taky, na ktory si niekto uplatnuje vlastnicke pravo
> -> (a teda si s nim aj moze robit co sa mu len zachce)
> 
> lenze toto je prave povodnemu vyznamu dost vzdialene... sw moze byt open,
> dodavany so zdrojakmi a pritom vlastnicke pravo moze byt na niekom kto si 
> ho uplatnuje (a nedovoli sw sirit)
> 
> uzavrety je imho vhodnejsie.

Neda mi nezapojit sa do tohto flame, pretoze mi to cele nejako nesedi...

Uz samotny Open Source Software (OSS) sa tazko preklada... Open Source
je nieco ako pristupny zdrojak... A uz ked spominame zdrojak, tak to nie
je vhodne pre beznych ludi ako vysvetlujuci argument...

BTW, samotny OSS podla mna nie je dovod preferovat...
Viem si celkom dobre predstavit  uplatnenie volne sireneho softveru,
ktory nema otvoreny zdrojak (freeware)...
A ak zacneme vysvetlovat OSS, freeware, je to uz o "distribucnej
strategii" a mali by sme spomenut shareware (niektore shary s obmedzenou
funkcionalitou sa daju "zniest")...
A tym sa to cele komplikuje a odchadzame od povodneho zameru...

Ak som to spravne pochopil, ide najma o SW, ktory je mozne volne
pouzivat bez nutnosti priamych platieb za licenciu, pricom takyto
softver moze mat zdrojaky sirene a pouzitelne za roznych podmienok
(vobec, GPL, LGPL)...
Vo vseobecnosti s respektovanim autorskych prav je pouzivanie SW je dane
urcitymi podmienkami (cize licenciou). V tomto kontexte je jedno, aky
typ licencie autor (resp. majitel prav) urci pre pouzivanie SW.
Najoblubenejsie modely su samozrejme GPL alebo LGPL.
K nim treba postavit licenciu typu freeware (bez zdrojakov) a klasicku
komercnu licenciu (kde je tiez povedane, co mozem so SW robit, musim
vsak za to aj zaplatit).
Samozrejme, tento zoznam nie je vycerpavajuci a existuju aj ine
distribucne modely SW.

Chcem tym povedat, ze ma maly zmysel delit SW na otvoreny a zatvoreny.
BTW, pripomina mi to "otvorene a zatvorene velhady" maleho princa... ;-)

Podstata je v tom, ktory SW podla typu licencovania sa maju
preferovat... A tu by som sa onemu "proprietarny" uplne vyhol. Lebo
degradovat toto slovo na patentovanie, ci obchodnu znamku sa mi nezda
spravne... Autorske prava k vlastnemu softu vlastnim aj ked nemam
ochrannu znamku.
KAZDY AUTOR DIELA, ktory je prvym majitelom autorskych prav, URCI
PRAVIDLA POUZIVANIA A ROZSIROVANIA SVOJHO DIELA. Pri GPL to plati
rovnako ako pri Microsoft EULA. Podmienky su vsak zjavne odlisne.
Aj vyber licencie GPL/LGPL je uplatnenim vlastneho autorskeho prava,
pretoze stanovuje dane podmienky! A v tejto suvislosti treba tiez
poukazat na to, ze aj tento model jednoznacne stanovuje podmienky
pouzitia a (de facto) akekolvek ine pouzitie je v rozpore s licenciou.

Cize inymi slovami: chceme odlisit dva typy SW:

a) taky, co je mozne volne pouzivat ("volne pouzitelny SW")
--> jeho podmnozinu tvori GPL - mame zdrojak, mozeme ho pouzit/upravit,
ak zmeneny produkt dame k dispozicii
--> dalsia podmnozina je LGPL - mozeme lubovolne pouzit zdrojak
--> dalsia je freeware - zdrojak nemame, SW vsak mozeme pouzit
--> a ine...

b) taky, co nie je mozne volne pouzivat ("SW bez moznosti slobodneho
pouzitia")
--> najvacsiu podmnozinu tvori klasicky licencovany SW
--> dalej shareware, ktory je mozne casovo neobmedzene pouzivat (je
obmedzeny len funkcionalitou)
--> ine priklad moze byt SW, ktory predpisuje nutne licencovanie pre
urceny ucel pouzitia (videl som napriklad softy, ktore nemali komercnu
licenciu pre skolstvo, zdravotnictvo a socialne sluzby) - teoreticky nic
nebrani ich pouzivaniu v tomto sektore
--> a ine...

> Samozrejme s tym ze presne definujes co to znamena, aby ludia nezacali 
> verit bludom ake siri M$

Ta definicia je dolezita, pretoze si treba uvedomit, ze percento ludi,
ktori maju prehlad v oblasti licencovania SW je dost male. Som vsak
presvedceny, ze v tomto pripade plati "menej je viac", lebo prilis
technickych detailov moze mnohych zmiast.

GG